Vtipy

od **SvoDa** v 17 pro 2010 19:26

Muž kouká na fotbal, žena natírá okap. Ozve se žuchnutí a po chvíli slabý hlásek. Prosím Tě, až bude poločas, zavolej záchranku!

od **somik** v 17 pro 2010 22:15

Něco delšího od bratrů Slováků -- ať nezapomenem Slovensky

Dovolím si to předat dál :!:

Ako som niekoľko spoluobčanov odnaučil kradnúť elektrinu.

Pozn. Autor tohto článku nepoužil slovko rómovia alebo cigáni, ale
"neprispôsobiví spoluobčania", aby nebol považovaný pseudohumanistami a
inými milovníkmi bordelu a magormi za rasistu.
Aj tak nepochodil...
Necelé štyri hodiny po zverejnení tohto článku bol vyradený z Titulky SME.
Preto sa tento blog SME rozširuje emailmi.

Po babičke sme so sestrou zdedili rodinný dom v jednej hladovej doline
niekde na juhu stredného Slovenska.
Chodievali sme tam zriedka - len dva razy ročne, na jar a na jeseň. Ako to
už v takých hladových dolinách býva, z dôvodu nízkych cien nehnuteľností
sa tam často sťahujú niektorí neprispôsobiví spoluobčania z väčších miest,
ktorí za odstupné predali svoje už "vybývané" byty, čo dostali od štátu
zadarmo a kúpili si za ne na vidieku lacné bývanie. A so sebou si
prinášajúi svoj obľúbený spôsob života, spojený s hlukom a špinou, pre ktorý však
väčšinová časť spoločnosti nemá pochopenie a v dôsledku ktorého v
blízkosti ich bydlísk prudko klesá cena priľahlých nehnuteľností.
Aj v babičkinej rodnej dedinke došlo k takémuto sťahovaciemu procesu z
"vybývaného" bytu vo väčšom meste, a niekoľko desiatok metrov od nášho
domu sa v jednej lacnej chalúpke na spadnutie, bez vody a elektriny, zabývalo
niekoľko neprispôsobivých spoluobčanov a začalo si jej okolie okrášľovať
narastajúcimi hromadami odpadkov. V dovtedy tichej, pokojnej, ospalej a
kľudnej dedinke sa odrazu objavili bitky, výtržnosti, konflikty, nočný
hluk a drobné krádeže, vidiecka idyla zrazu skončila. Zanedlho nato na jeseň na
Pamiatku zosnulých sme opäť šli na hroby do otcovej rodnej dediny. Chcel
som aj skontrolovať elektromer, pretože rozvodné závody mi poslali
neuveriteľne vysokú faktúru a bol som si istý, že spravili chybu pri odpočte. Po
príchode do domu neskoro večer sme si všimli, že susedia spoluobčania už majú
zavedenú elektrinu. Vo všetkých miestnostiach domčeku i na dvore sa
svietilo, televízor bežal, rádio vyhrávalo, reproduktory duneli na celú
ulicu ... - všetky elektrospotrebiče naplno pracovali, ako keby
spoluobčania elektrinu mali zadarmo.
Na svojom dvore som sa o niečo potkol. Posvietil som si baterkou - a
našiel som kábel "dvojlinku", ktorý sa tiahol z mojej vonkajšej zásuvky 230V na
dvore, kde bol len tak odizolovanými koncami vodičov zastrčený cez burinu
a žihľavu, za plotom niekam smerom ku chalúpke spoluobčanov... Rozzúrený som
vytrhol kábel zo zásuvky a mojou prvou myšlienkou bolo rozbehnúť sa,
spraviť s celou tou rozvetvenou rodinou spoluobčanov poriadok. Ale aj keby som bol
špecialistom v ázijských bojových umeniach a bol schopný si poradiť holými
rukami s početnou prevahou odborníkov na boj zblízka s roztočenou britvou
na gumičke, myšlienka na moje automatické vyhlásenie vyšetrujúcimi orgánmi
alebo médiami za zarytého odporného rasistu, napadajúceho dobráckych
nevinných spoluobčanov, ma od toho zámeru okamžite odradila. Hlásenie
krádeže elektriny policajtom by bol holý nezmysel. Škoda nepresiahla
limit,nad ktorý by šlo o trestný čin, mohlo by ísť len o priestupok a prípadnú
pokutu by aj tak páchatelia (nikdy nezamestnaní profesionálni poberači
sociálnych dávok) nemali z čoho zaplatiť. Spôsobenú škodu by mi tiež nikdy
neuhradili, po mojom odchode by bol kábel samozrejme znovu okamžite
zapojený na svoje pôvodné miesto a musel by som preto automaticky účty za elektrinu
za nich platiť i ďalej. Ak by vonkajšia zásuvka nebola pod napätím,
pripojili by sa priamo za elektromerom. No a dať si elektromer demontovať
a nechávať tak dom bez elektriny a zapnutého alarmu sa mi pri takomto
susedstve naozaj nechcelo.
Plný beznádeje a zúfalstva som sa preto rýchlo upokojil a namiesto
unáhlenej, neprimeranej reakcie som radšej úporne premýšľal, čo ďalej. A
už po krátkej chvíli ma osvietila prekrásna spásonosná elegantná myšlienka,
jako definitívne odnaučiť susedov spoluobčanov mi tú elektrinu kradnúť a nestať
sa pri tom rasistom.
Tým, ktorí si už nepamätajú z posledného ročníka základnej školy rozdiel
medzi striedavým obyčajným ("svetelným") a trojfázovým ("motorovým")
prúdom,to na jednoduchom príklade pripomeniem.
Predstavte si tri body umiestnené vo vrcholoch rovnostranného
trojuholníka,v strede ktorého je štvrtý bod. Medzi každým vrcholom trojuholníka a jeho
stredom je cievka generátora, vyrábajúca striedavý prúd. A napätie medzi
ktorýmikoľvek dvomi bodmi sa rovná ich vzdialenosti. Medzi vrcholom
trojuholníka (fázou) a jeho stredom (nulákom) je to 230V (obyčajné
napätie -"svetelný prúd"), medzi dvomi vrcholmi (dvomi fázami) je 1.73 krát viac -
400 V (združené napätie - "motorový prúd"). Vlastním malú zváračku na
jednu alebo 2 fázy a podľa potreby (ak nie je k dispozícii zásuvka na trojfázový
prúd) si do zásuvky na "svetelný" prúd pridám druhú fázu (na 2 fázy a 1
nulák stačí obyčajná trojkolíková zásuvka), aj keď to odporuje príslušným
elektrotechnickým normám. A tak teda ako oprávnená osoba s
elektrotechnickým vzdelaním podľa Vyhlášky 74, § 22, som vo svojom vlastnom dome, vo svojej
vlastnej rozvodnej skrinke vzájomne prehodil 2 drôty (nulák a jednu fázu)
a do svojej vlastnej zásuvky na svojom vlastnom dvore som tým pustil
združené napätie 400V, ako keby som sa práve chystal zvárať...
Na druhý deň už za tmy som odišiel z domu. Za križovatkou som zastavil,
vystúpil z auta, nenápadne som sa pešo vrátil do domu a spoza okna som
pozoroval, čo sa bude diať ďalej. Zanedlho z chalúpky vykĺzla tmavá
postava,s dvojlinkou v ruke preskočila plot a vliezla mi do dvora, kde opäť
zapojila kábel do zásuvky... Svetlá v chalúpke jasne zažiarili ako výbuch supernovy
v neďalekej galaxii, televízor blikol intenzívnym modrastým svetlom ako
zváračka na stavbe a zhasol, rádio i reproduktory začali zrazu revať ako
na diskotéke, aby už o niekoľko sekúnd definitívne stíchli ... A po mnohých
dňoch nikdy nekončiaceho sa hluku sa v dedine konečne rozhostilo hlboké,
hrobové večerné ospalé ticho, úplne rovnaké, aké tam bývalo pred
prisťahovaním sa spoluobčanov...
Združené napätie som v zásuvke na dvore ponechal trvale zapnuté, akoby som
chcel na dvore zvárať trvale. Po čase, keď som otcovu rodnú dedinku opäť
navštívil, mi hromada spálených rádií, televízorov, satelitných prijímačov
a magnetofónov na neodmysliteľnom neustále sa rozrastajúcom smetisku pred
chalúpkou prezradila, že spoluobčania to ešte veľmi dlho nevzdali a
elektrinu sa mi neochvejne pokúšali kradnúť znovu a znovu. Posledný ročník
základnej školy s výučbou základov elektrotechniky na hodinách fyziky
očividne buď vôbec neabsolvovali, alebo na nich minimálne nedávali
dostatočne pozor.
Až po dlhom čase som si uvedomil, aké som vtedy mal vlastne obrovské
šťastie. Nevedel som predsa, ako majú vyriešené uzemnenie, alebo či majú
dostatočnú izoláciu a v tom bezmocnom hneve ma vôbec nenapadlo, že by to
združené napätie mohlo aj niekomu vážne ublížiť, resp. ho i zabiť. Zabudol
som na použitie izolačného transformátora (zariadenie na ochranu pred
úrazom elektrickým prúdom pri dotyku fázy), aby sa nikomu zo zlodejov naozaj nič
nestalo. Ale principiálne z morálneho hľadiska to bolo absolútne
objektivně, správne a korektné riešenie - vyhoreli im totiž výhradne iba tie
elektrozariadenia, ktorými sa mi tú elektrinu opakovane pokúšali kradnúť.
V podstate som vlastne prejavil sociálne cítenie - namiesto očakávaných
ukradnutých 230V som ich sponzoroval dokonca 400V. Len som tam nedal
reklamný leták "Akciová BOMBA! 73% zdarma naviac!" Naozaj ľutujem, že som
nemohol vidieť tie prekvapené tváre s vytreštenými očami v oslepujúcich
zábleskoch ohňostroja vybuchujúcich žiaroviek...
Odvtedy mi už nikdy viac elektrinu nekradli. Nie, že by už nechceli. Ale
nezostal im už ani jeden funkčný elektrospotrebič. A tak som teda niekoľko
našich spoluobčanov úspešne odnaučil kradnúť mi elektrinu a napriek tomu
som sa nestal rasistom.

P.S. Trvalo mi viac než rok, kým sa mi ten krásny murovaný trojizbový
rodinný dom po babičke, v strede dediny, s veľkým dvorom a prekrásnou
záhradou, konečne podarilo predať. Hlboko pod úradný odhad. Za 180 tis Sk.

Ostávam s pozdravom,

Ing. Miroslav Holek
Technológ
TPV LOKO
ŽOS Zvolen, a.s.