Toto diskuzní fórum je „odborně – technické“ a je zaměřeno k diskuzi o navigačních programech IGO. V tomto diskuzním fóru nenajdete nelegální software či mapy, ani odkazy které by k nim směřovaly.

www.navon.cz - Vše o navigacích NavON

 
Pokud nenajdete odpověď na fóru ani ZDE, položte nejdřív dotaz v příslušném vlákně a neptejte se hned někoho v soukromé zprávě, pomůžete tím i ostatním. Vkládejte dotazy jen jedenkrát. Duplicitní příspěvky budou smazány.

PF2009

Tady většinou popíjíme, zapíjíme a slavíme :lol:

Moderátor: deusexx

Re: PF2009

Příspěvekod Ivo K v 05 led 2009 20:45

Já bych to také tak typoval jako Vojta - ta větší. Ta menší se prozradila tou Satanklausovou čepičkou. :lol: :lol: :lol:

Můžeme také hlasovat, která má lepší vejfuk. :lol: :lol: :lol:

Já bych řekl, že ta menší...
Uživatelský avatar Člen Klubu přátel iGO
Ivo K
Člen Klubu přátel iGO
 
Příspěvky: 5667
Registrován: 26 čer 2008 12:01
Bydliště: Brno u Olomóce - Městská část: Spojené státy Maloměřické(Majlont)

Re: PF2009

Příspěvekod vovi v 05 led 2009 22:12

Já myslím, že tohle už ale záleží na vkusu toho kterého soudruha :lol: :lol:
vovi
Honor 50 (Android 13)
Uživatelský avatar Administrátor
vovi
Administrátor
 
Příspěvky: 7452
Registrován: 16 čer 2008 18:31
Bydliště: Praha 9 - Jahodnice

Re: PF2009

Příspěvekod PLUS 1 v 09 úno 2009 13:29

niečo na voľnú chvíľu.........................po prečítaní mnohé pochopíš



Úryvky z Obamovho prezidentského inauguračného prejavu ...

Moji milí Američania,

najprv sa Vám chcem poďakovať za to, že ste ma zvolili, a tým mi umožnili, že sa mi splnil sen, ktorý som mal od vtedy, čo som bol teenagerom. Rád by som sa tiež poďakoval prezidentovi Bushovi, lebo bez jeho vylomenín by sa toto asi nikdy nebolo stalo. Viem, že mnohí z Vás volili viac proti strane prezidenta Busha ako za mňa. Je to dobrý pocit byť Vašim prezidentom, a sľubujem Vám že Vám budem slúžiť podľa svojich najlepších schopností, a že sa budem snažiť, aby sa naša krajina opäť stala najsilnejšou a najprosperujúcejšou krajinou na svete. Uvedomujem si, keď sa v mysli dívam späť, že i keď som vyhral voľby s veľkým násko-kom, niekedy počas volebného boja mi bolo dosť natenko, hlavne keď mi to moja manželka takmer všetko pokazila, keď sa nevedela ovládať a vybľabotala veci, o ktorých sme sa dohodli, že bude najlepšie, ak ostanú medzi nami.
Teraz, keď sa pomaly spamätávam z počiatočného opojenia, rozmýšľam, ako sa mohlo stať, že napriek všet-kým zlým predpovediam ste ma predsa len zvolili. Stalo sa to snáď preto, že som bol najschopnejší kandi-dát? Pravdepodobne nie, lebo som si istý, že každý vie, že nie som zďaleka taký chytrý a schopný, ako si myslím, že som. Alebo to bolo preto, ako sa nám to média snažia nahovoriť, že v Amerike na rase už nezáleží? Rozhodne nie, lebo napriek propagande médií, ktoré sa Vás snažia presvedčiť, že skutočnosťou je práve opak, americké obyvateľstvo je pravdepodobne najrasistickejšou spoločnosťou na svete. Ak by to-mu tak nebolo, potom by každý Američan nehovoril, že som prvý čierny prezident Ameriky, keď ja sa cítim, a vlastne som tak isto čierny ako biely. Ale nie len preto. V Amerike, ak máte čo len jednu kvapku čiernej krvi, Američania Vás považujú za čierneho so všetkými následkami a dôsledkami. Podľa toho sú
Američania väčšími rasistami, ako boli norimberské zákony v nacistickom Nemecku, lebo podľa nich sa išlo iba tri generácie späť, ak niekoho klasifikovali ako Žida alebo Árijca. Alebo ma zvolili preto, lebo napriek všetkým zlým správam v médiách si naivní Američania myslia, že Spojené Štáty sú vojensky i ekonomicky stále dosť silné na to, aby si mohli dovoliť tento experiment? Pravdepodobne. Nech je tomu však akokoľvek, je mi to vlastne jedno, hlavne že sa tak stalo.
Aby som Vám mohol dobre slúžiť a robiť to čo táto krajina potrebuje, moji milí spoluobčania, musím Vám povedať zopár vecí, ktoré sa Vám nebudú páčiť. Tieto veci som Vám nemohol povedať pred 4. novembrom lebo, ako každý politik, chcel som byť zvolený, a ako v prípade každého politika, povedať pravdu v predvo-lebnom boji by značne znížilo moje šance. Zvolili ste ma lebo ste chceli zmenu, a ja sa o to pokúsim, i keď zmeniť túto krajinu nebude ľahké, pri tých všetkých problémoch, ktoré tu máme. Najväčšie problémy máme s ekonómiou, všeobecným zdravotným zabezpečením, ilegálnou imigráciou, školstvom, a napriek veľkému pokroku, ktorý sme v tejto oblasti urobili, s rasizmom.

Ekonómia. Tu máme naozaj veľký problém, a žiadny mešec peňazí v rámci finančnej pomoci bankám a nie-ktorým priemyselným odvetviam neuchráni ďalšie generácie Američanov od podobného krachu v ktorom sa teraz nachádzame, ak peniaze neskombinujeme s niektorými nutnými neortodoxnými opatreniami, a to je cesta ktorou sa ja a moja vláda poberieme. Okrem peňazí, budeme musieť urobiť zopár zásadných zmien, ak chceme aby ekonomika mohla začať opäť normálne fungovať. To sa môže stať len ak sa vrátime späť k dob-rým pravidlám hospodárenia našich starých rodičov, na ktoré sme zdá sa, zabudli. Tí čo si pamätajú Bibliu, bez ohľadu akého náboženstva, vedia že po rokoch prílišného blahobytu príde zopár hladných rokov. Je na čase prestať počúvať kvázi múdre teórie nositeľov Nobelovej ceny v ekonomike ktoré sa priečia zdravému rozumu a ktoré nás neuchránili pred situáciou v ktorej sa nachádzame. Média, ktoré ako papagáje opakujú tieto teórie, nám tvrdia, že z tejto kaše sa dostaneme len ak vláda natlačí nový kopec peňazí a dá ich bankám, aby ich mohli znova požičiavať masám, aby ich masy mohli opäť začať míňať, a tým priviesť ekonomiku späť do správnych koľají. Komu majú však banky začať znova požičiavať peniaze? Tým istým občanom, ktorí už aj tak minuli viac než si mohli dovoliť a sú v dlhoch po uši. Takáto politika by viedla k ničomu iné-mu než k rýchlej ale iba zdanlivej náprave, a toto nie je cesta ktorou sa uberieme. Táto krajina potrebuje viac než rýchlu krátkodobú nápravu. O opatreniach, ktoré budeme musieť urobiť, som v predvolebnom boji ne-mohol hovoriť, lebo keby som bol o nich hovoril vtedy, musel by som teraz počúvať inauguračný prejav niekoho iného. Média majú tento krát pravdu keď hovoria, že sme v kreditnej kríze. Aby bolo jasné ako sme sa do tejto krízy dostali, musím Vám najprv vysvetliť, ako vlastne úverový systém vznikol. To čomu hovo-ríme úverový systém je výsledok chamtivosti. Úver predstavuje pre obyvateľstvo podnet aby ľudia míňali peniaze ktoré nemajú. Ako nám však pán Gordon Gekko z filmu Wall Street pripomína, chamtivosť môže byť aj pozitívny jav, ak slúži ako motivácia produktivity, industrializácie a inovácie, hlavne keď je pri tom chamtivosť udržaná v určitých rozumných hraniciach. Prvý čo dostal nápad, ktorý viedol k spotrebiteľskému úverovému systému, bol pán Ford, keď vyrobil prvých niekoľko sto automobilov a predal ich prvým niekoľ-ko sto boháčom. Keď sa trh nasýtil, pán Ford musel prísť s niečím novým, čo mu umožnilo pokračovať s výrobou a predajom aut. Ako každý iný kapitalista – a tu používam slovo kapitalista v tom najpozitívnejšom slova zmysle - aj pán Ford bol chamtivý. A tak za zrodila myšlienka Modelu T. Začal tieto autá vyrábať masovo, a súčasne požičiavať peniaze svojim zamestnancom, ktorí si takto mohli dovoliť kúpiť Model T. Pán Ford tým neriskoval veľa, lebo práca, ktorú poskytoval svojim robotníkom, bola dostatočnou zárukou, že peniaze aj s určitým primeraným ziskom dostane späť. Iným podnikateľom sa toto ako spôsob zvýšenia odbytu celkom zapáčilo. Výsledkom bol pôvodný kreditný systém, ktorý je príkladom pozitívnej chamtivos-ti. Každý bol spokojný: kapitalisti dostali svoj zisk a ľudia si mohli dovoliť tešiť sa s užívania produktov, ktoré by si inak nemohli dovoliť. Pôvodný systém pána Forda sa uchytil, banky začali vo veľkom požičiavať peniaze, ale iba tým, ktorí spĺňali určité príjmové podmienky, takže pôžičky neboli veľmi riskantné. Opäť bankári zhrabli zisk, ktorý bol v rozumných hraniciach a spotrebitelia, ktorí svojim príjmom museli dokázať schopnosť dlh splatiť, si mohli kúpiť chladničky, pračky rádia a iné produkty. Takýmto spôsobom Amerika prešla cez dve vojny a stala sa krajinou s najvyššou životnou úrovňou na svete. Niekoľko rokov po II sveto-vej vojne, keď ošiaľ kupovania vojnových veteránov prestal, trh sa opäť nasýtil. Väčšina domácností už ma-la auto, pračku, televízor a iné moderné vymoženosti, ktoré si mohli dovoliť. Masové kupovanie prestalo a hrozilo, že nastane hospodárska kríza. Obyvateľstvu bolo treba dať novú kúpnu silu. Tak vznikli prvé kre-ditné karty. Počas prvých desiatich, možno dvadsiatich rokov existencie kreditných kariet, karty dostali iba tí, ktorí predstavovali najmenšie riziko. I keď tento systém uspokojoval dlžníkov a veriteľov, nestačilo to na to, aby podniky pracovali naplno a aby tým nezamestnanosť bola udržaná na prijateľnej miere. Podmienky na úver postupne zmäkli, a stále viac a viac nezodpovedných ľudí dostalo kreditné karty a stavebné pôžičky s príliš vysokou úrokovou sadzbou. Pôžičky, ktoré si nezaslúžili, lebo nezarábali dosť a nestarali sa veľmi o to či budú môcť pravidelne splácať svoje dlhy. Bol to následok bezmedznej chamtivosti jednak na strane ve-riteľov, ktorí boli ochotní dať vysoko úrokové pôžičky vysoko riskantným dlžníkom, a tiež na strane dlžní-kov, ktorí nezodpovedne nakupovali a stavali si paláce, akoby peniaze rástli na stromoch. Požičiavanie a na-kupovanie sa vymklo z rúk a neschopnosť dlžníkov plniť svoje obligácie malo nutne za následok, že banky neboli schopné plniť obligácie svojim veriteľom. Toto viedlo k hromadným bankrotom a k situácii, v ktorej sme teraz, kedy banky, ktoré sú stále solventné, váhajú dávať pôžičky, lebo sa obávajú, že nedostanú svoje peniaze späť. 700 miliónový finančný stimul ma poskytnúť bankám fondy na nové oživenie kúpnej sily oby-vateľstva. Génius, ktorý prišiel s týmto návrhom na nápravu momentálnej situácie, a prázdne hlavy, ktoré tento návrh pretlačujú zabudli, že tí čo hospodária v rámci svojich možností, nepotrebujú pôžičky. Takže i pri pritvrdených podmienkach na poskytnutie úveru, pôžičky pôjdu tím, ktorí sú už aj tak po uši v dlhoch, a budú ďalej míňať peniaze ktoré nemajú. Toto nemôže mať iný následok, než že o pár rokov budeme v podobnej situácii ako sme dnes. Morálne najhoršia je snaha použiť časť týchto peňazí na záchranu americ-kého automobilového priemyslu, skrachovaných bánk a vykúpenie dlžníkov, ktorí si nezodpovedne postavili domy, na ktoré nemali nárok. Prečo by nezodpovedný dlžník, chamtivý bankár, ktorý nezohľadnil finančnú situáciu aplikanta na pôžičku, alebo výrobca áut, ktoré nikto nechce kúpiť, nemali byť zodpovední za svoju chamtivosť alebo neschopnosť? Počuli ste o Pan American? To bola americká modla, o ktorej nikto nemys-lel, že môže byť položená na lopatky, a stalo sa to. A Zem sa stále krúti rovnakým smerom, a ľudia nepresta-li lietať. To isté by sa malo stať s americkými automobilkami. Tieto podniky sú zastarané a prestali byť schopné konkurencie. Mali by sa dať na dražbu a predať za najvyššiu hocijako nízku ponúknutú cenu, a mali by sa začať budovať od začiatku. Vedúci odborov v americkom automobilovom priemysle by sa mali spýtať svojich členov: “Chcete platy a pracovné výhody ako majú vaši kolegovia pracujúci pre Hondu a Toyotu, kde odborové organizácie nie sú, alebo chcete byť na ulici“, a problém by bol vyriešený. Najlepšie riešenie pre americký automobilový priemysel by bolo, keby ho kúpili Japonci. Pred terajšou krízou ani Honda ani Toyota nemali žiaden problém s predajom svojich áut, a ich zamestnanci prosperovali i bez odborov. Japon-ské automobilky v U. S. A. sú najlepším dôkazom, že americkí robotníci vedia vyrábať kvalitné autá a že problém predstavujú americkí manažéri, ktorí neriadia podniky tak, aby obstáli v medzinárodnej konkuren-cii. Zdá sa, že americkí manažéri sú dobrí iba v tom, že si vedia koncom každého roka napchávať vrecká tučnými odmenami, a s touto praxou musíme skončiť.
Žiaľ, 700 miliónový finančný stimul bol už schválený a s tým sa nedá veľa robiť. Budem sa však snažiť, aby sa podobné hlúposti neopakovali.
Čo sa týka budúcnosti, obávam sa, že nemám pre Vás dobré správy. Budeme si musieť všetci pritiahnuť opasky a žiť v rámci svojich možností. Pokúsim sa dočasne odstrániť kreditné karty. Budú iba nákupné karty s obmedzeným obnosom podľa príjmu užívateľa, ktoré umožnia bezhotovostný nákup. Ich vlastníci budú platiť poplatok za ich udržovanie a každý mesiac si budú musieť účet vyrovnať. Banky budú požičiavať pe-niaze len na nákup obytných domov, áut, zdravotné poistenie a na školné. Takýmto spôsobom sa umožní Američanom splniť náš tradičný sen mať vlastné bývanie, chodiť do práce bez závislosti od verejnej dopra-vy, chodiť do akejkoľvek školy, a mať zdravotné poistenie. K otázke zdravotného poistenia sa ešte vrátim. Ak budete chcieť luxus, budete si musieť najprv na to našetriť. Toto bezhraničné nakupovanie zbytočností musí aspoň dočasne prestať, a musíme sa znova naučiť žiť podľa starých dobrých
a osvedčených pravidiel. Oveľa dôležitejšie než míňanie, je sporenie na horšie časy a na starobu. Je hanbou, že Američania sporia najmenej v porovnaní s občanmi vyspelých štátov. Čas, kedy každý študent bez trvalé-ho príjmu má kreditnú kartu s takmer neobmedzenou možnosťou nakupovania, musí raz skončiť. Treba si uvedomiť, pochopiť a pripustiť, že všetko, čo táto krajina poskytuje a ponúka, nie je myslené pre každého rovnako. Nie sme a nesnažíme sa tu vybudovať beztriednu spoločnosť. To skúšali na východe od nás, a ako všetci dobre vieme, to sa neosvedčilo, lebo komunistický systém odstránil motiváciu, inováciu a ukázalo sa to ako brzda pokroku. Je celkom normálne, že nie každý si môže všetko dovoliť, tak isto, ako je celkom normálne, že každý si chce viac dovoliť. To je pozitívna hnacia sila k vyššiemu vzdelaniu, vyššej odbornosti a k vyššej životnej úrovni. Nie je hanbou byť alebo chcieť byť bohatým, ak sa to má stať v rámci zákona.
Na adresu mojim oponentom, ktorým sa snáď táto politika nepáči a argumentujú tým, že obmedzená spot-reba bude škodiť ekonomike a bude mať za následok nezamestnanosť, môžem povedať nasledovné. Stratené pracovné príležitosti nahradíme ľahko, ak získame späť tie pracovné príležitosti, ktoré sme stratili ich ex-portovaním do zahraničia, opäť z dôvodov chamtivosti. Sme krajina, ktorá pred objavom slova “outsour-cing” mala najvyššiu životnú úroveň na svete, a dnes nevyrába takmer nič okrem lietadiel, zbraní a automo-bilov, ktoré málokto chce kúpiť. Zvykli sme byť sebestační takmer vo všetkom, a ak sme chceli niečo na-viac, ľahko sme to importovali, lebo dolár niečo znamenal. To bolo predtým, ako vynašli slovo “globalizá-cia”. Priznajme konečne, že do Iraku sme išli kvôli oleju a teraz to vyzerá tak, že do Iraku musíme olej dová-žať, aby sme zásobili Irak a našu armádu. Postarám sa, aby sme naše vojská urýchlene stiahli. Budeme investovať do technológií, ktoré nám pomôžu využiť nové zdroje energie a tým vzniknú tisíce nových pracovných príležitostí. Ak náš odchod z Iraku bude mať za následok chaos na Strednom Východe a začne sa vojna medzi Sunmi a Shiitmi, čo na tom? Nech tieto vojny skončia víťazstvom kohokoľvek, pre nás to bude iba pozitívne, lebo po vojne bude na oboch stranách o niečo menej tých, čo nás nenávidia. Zbrzdíme globalizáciu a export pracovných príležitostí do zahraničia, a okrem výroby budeme poskytovať aj služby z domácich zdrojov. Je smiešne, že ak niekto potrebuje pomoc v obsluhe domáceho spotrebného tovaru, pračky alebo inej technológie a volá patričnú službu telefonicky, ozve sa mu niekto z Ázie. Tú istú informáciu môže poskytnúť po zaškolení ktorýkoľvek schopný absolvent gymnázia. Ďalšie milióny pracovných príležitostí doma, napr. na znova zavedenú výrobu ponožiek, hračiek a spotrebnej elektroniky, získame, ak urobíme láskavosť 12 miliónom ilegálnych imigrantom a pomôžeme im zlúčiť sa s ich rodinami, a pošleme ich do ich pôvodnej vlasti. Urobíme koniec nezmyselnej propagande, podľa ktorej ilegálnych imigrantov potrebujeme, lebo robia prácu, ktorú Američania nechcú robiť. Taká práca, ktorú Američania nechcú robiť, neexistuje. Je len práca, ktorú by Američania radšej nerobili. Urobiť poriadok v ekonomike si žiada urobiť aj nejaké nepopulárne opatrenia a jedným z nich bude, že odstránime niektoré nebezpečné, ľahko zneužiteľné slobody. Prvou takouto slobodou, ktorú urobím nezákonnou, bude sloboda zdravých, plne schopných dospelých občanov poberať podporu v nezamestnanosti v lokalite, kde sa im dobre váľa, ak je kopa pracovných príležitostí niekde inde. Prestaneme konečne podporovať lenivcov a bezdomovcov, ktorí si tento životný štýl sami zvolili a presídlime ich do lokalít s kopou pracovných príležitostí. Keď bývalí ilegálni imigranti budú v Južnej Amerike oslavovať spojenie so svojimi rodinami, bude u nás doma kopa príležitostí pre nekvalifikované pracovné sily na oberanie paradajok, vykopávaní zemiakov, čistení záchodov alebo v hydinárskych a iných jatkách. Týmto spôsobom zabijeme dve muchy jednou ranou: pomôžeme ekonomike a vyriešime problém ilegálnej imigrácie.

Zdravotné poistenie. Médiá nám chcú nahovoriť, že máme krízu zdravotnej starostlivosti lebo veľké per-cento Američanov nemá zdravotné poistenie. Bude to pre vás asi prekvapenie, ale takúto krízu u nás nemá-me. Máme iba krízu robenia správnych rozhodnutí. Je nefér, ak zodpovední občania, ktorí zabezpečujú ne-mocenské poistenie pre svoje rodiny, musia financovať cestou daňového systému poistenie sebcov, ktorí necítia tú istú zodpovednosť, neprispievajú finančne na zdravotné poistenie svojich rodín, a miesto toho bľa-botajú na mobilných telefónoch. A preto: ďalšou slobodou, ktorú sa Vám milí zamestnaní spoluobčania chystám odobrať, bude sloboda zdravotne sa nepoistiť. Každý zamestnaný jedinec bude musieť prispieť určitou čiastkou na svoje zdravotné poistenie, a poistenie svojej rodiny. Ak rodinný zárobok neumožní plnú úhradu zdravotného poistenia, štát pomôže každému, kto splní určité kritériá a medzi nimi bude vlastníctvo mobilu, 100 dolárových tenisiek a iných jednoznačne luxusných predmetov. Mobil nie je čosi, čo treba mať. Ak rodina odhlási mobilnú službu pre niekoľko členov rodiny, zaplatiť splátku za nemocenské poistenie nebude problémom. Treba si znova pripomenúť, čo som už spomenul, že všetko čo táto krajina poskytuje, nie je myslené pre každého, a tí ktorí boli vychovaní tak, že nechápu, že zdravotné poistenie je dôležitejšie ako mobil alebo televízor s obrovskou obrazovkou, to budú musieť pochopiť. Toto nie je diktatúra, iba zdravý rozum.

Školstvo. Toto je pravdepodobne najväčší problém, ktorý máme. Mohli by sme povedať že je to vlastne je-diný problém, ktorý máme, lebo keby sme boli ako národ značne vzdelanejší, všetky problémy, ktoré máme, by sa postupne sami vyriešili. Okrem výnimiek, keby americké školy neprodukovali milióny pologra-motných absolventov, nebolo by chudoby, vymizli by skínheadi, rasisti, náboženskí fanatici a iní bigoti, chamtiví bankári, bezdomovci, chorobní drogisti, prostitútky, perverti a iní kriminálnici. Keby sme boli ako národ vzdelanejší, nebol by taký záujem o svinstvo a násilnosti, ktoré produkuje Hollywood, a televízni producenti by museli produkovať hodnotné programy, lebo len o tie by bol záujem. Ak chceme obstáť v tomto vysoko kompetetívnom svete, na to potrebujeme vzdelaných ľudí. Ak chceme našim deťom poskytnúť kvalitné vzdelanie, musíme zmeniť náš postoj k vzdelaniu. Musíme prestať s táraním nezmyslov, podľa ktorých vedomosti nie sú dôležité, lebo všetko sa dá nájsť na internete. Veď bez vzdelania ani neviete, čo máte hľadať na Internete. Americké školstvo bývalo výborné aj vtedy, keď sa minulo menej peňazí na žiaka ako teraz, lebo v škole miesto detektorov zbraní bola disciplína a deti mali po vyučovaní kopu práce s písaním úloh a čítaním povinného čítania. Namiesto čítania dnes deti trávia voľný čas hraním počítačových hier a priberaním na váhe sedením pri televízore. Naviac, v súčasnosti rodičia od školy očakávajú, že škola deti naučí niektoré veci, ktoré voľakedy rodičia radi učili svoje deti, napr. rozoznať čo je správne a čo je nesprávne a ako sa chovať doma a na verejnosti. Sú veci, ktoré žiadna škola nenaučí deti bez spolu účinkovania rodičov. Je však jedna vec, ktorú školský systém môže urobiť sám z vlastnej iniciatívy, ak chce zvýšiť vzdelanosť absolventov. A to je odstrániť trojotázkové testy. Tieto testy sa ujali, lebo uľahčili prácu tak študentom ako aj učiteľom. Na rozdiel od starých dobrých čias, kedy študent musel vedieť súvisle písať a rozprávať na skúšanú tému, dnes má študent 33%-nú pravdepodobnosť dostatočne prospieť bez toho, aby čo len otvoril knihu, keď jediným kritériom je dostatočne prejsť cez trojotázkový test. Učiteľom takéto testy vyhovujú, lebo nemusia čítať dlhé texty: vyhodnotenie urobí počítač, a urobí to objektívnejšie, a bez emócii. Je smutné, keď sa školy stávajú známe a slávne podľa výsledkov školského basketbalového alebo fut-balového mužstva a nie podľa úspechov niektorého vynikajúceho absolventa. Našu posadnutosť športom na úrovni škôl musíme usmerniť. Školy sa musia znova stať chrámami vzdelania, vrcholový šport do školy jednoducho nepatrí, ten má miesto v iných organizáciách. Musíme si udržať dobrých učiteľov lepšími platmi a očakávať viac od nich, aj od ich žiakov. Nebudeme trestať učiteľov preto, že majú vysoké požiadavky, a tým aj väčší počet prepadávajúcich. Ak žiaci, ktorí neukazujú záujem o výuku, neskončia školu, to je ich problém a nie problém učiteľov. Takíto žiaci bez skončeného vzdelania nebudú mať inú možnosť než robiť prácu, ktorú zvykli robiť ilegálni imigranti, ktorí si medzičasom užívajú spoločnosť svojich blízkych v svojej materskej krajine. Prestaňme sa konečne klamať, že študentov motivujeme, ak ich finančne odme-ňujeme za dobrú dochádzku a dobré správanie alebo dobré výsledky. Človeku sa zastaví rozum od hlúposti toho, kto toto vymyslel, navrhol, a toho, kto mu to schválil. Toto iba dokazuje neschopnosť tých čo nevedia žiakov motivovať a udržať v triede poriadok a disciplínu.

Rasizmus. Tento problém máme stále a nemôžem vám sľúbiť, že sa mi ho úplne podarí odstrániť. Sľubujem však, že sa o to pokúsim. Viem, že na to mám lepšie šance, ako ktorýkoľvek predchádzajúci prezident, lebo som miešanec, a ako taký si môžem dovoliť luxus nazývať veci a problémy správnym menom bez obáv, že budem obvinený z rasizmu. Moje ťaženie proti rasizmu začnem tým, že z môjho slovníka odstránim nezmyselný, umele vytvorený názov Afroameričan. Tento termín zaviedol Jesse Jackson v osemdesiatych rokoch minulého storočia s dobrým úmyslom. Chcel čiernym Američanom dať identitu, lebo myslel, že ju nemajú. Dr. Jesse Freud je poľutovaniahodný. Dosiahol pravý opak. Čierni Američania, ktorí nikdy v Afrike neboli, ktorí nemajú ani tušenia, z ktorej časti Afriky ich predkovia pochádzajú, čierni Američania z
ktorých mnohí by nevedeli Afriku nájsť na mape ani keby ste ich udreli atlasom po hlave, sa začali nazývať africkými Američanmi, čím sa odcudzili ostatným Američanom, a nestali sa o nič bližšími nikomu v Afrike. My, čo sme občania USA, sme všetci Američania, bez ohľadu na to, odkiaľ alebo kedy prišli naši predkovia. Táto krajina nás spája, a nepotrebujeme žiadne nové faktory, ktoré by nás rozdeľovali a premenili nás na krajinu kmeňov podobnú nacionalistickej Európe, kde každý každého nenávidí. Jesse a ostatní politickí lídri čiernych Američanov si iste ani neuvedomujú, akú škodu narobili propagáciou termínu Afroameričan a podporovaním osvojovania si kultúry, s ktorou Američania nemajú nič spoločného bez ohľadu od toho, odkiaľ ich rodičia pochádzajú. Politickí lídri čiernych Američanov ubližujú čiernej Amerike aj
iným spôsobom, obzvlášť vtedy, keď zdôrazňujú minulosť miesto toho, aby propagovali zmierenie. Viniť súčasnú generáciu bielych za to, čo sa stalo pred storočiami, je deštruktívne a nikomu nepomôže. Biela Amerika dostatočne ukázala za posledných 60 rokov, že sa kolektívne hanbí za to, čo sa v minulosti stalo, a postarala sa o to, aby čierni mali všetky dvere otvorené, všetky možnosti prístupné, môžu dosiahnuť všetko, na čo sa zamerajú, musia sa o to iba poriadne snažiť. Pozrite sa, moji čierni spoluobčania, na mňa, Colina Powella alebo Condi Rice. Nemyslite si však, že vy ste zo mňa spravili prezidenta, a preto si zaslúžite odo mňa niečo naviac. Vy ste tomu iba pomohli. Je vás menej ako 20% obyvateľstva USA a všetci ste za mňa ani nevolili. Pomohli ste, aby som sa stal prezidentom a som vám sa to vďačný, ale nezabúdajte na to, že prezidentom ma menovala hlavne tá zbývajuca väčšina iných. Takže prestaňte konečne fňukať a viniť nie-koho iného z vašich prípadných neúspechov, hlavne rasistov a otrokársku minulosť, keď tí, čo nedokončia strednú školu, tí čo pochádzajú z rodín, kde hlavou rodiny je nikdy nevydatá žena, ktorej každé dieťa má iného otca, alebo ktorých hlavnou zárobkovou činnosťou je kupčenie s drogami alebo hlavným bydliskom je žalár, sú predovšetkým čierni. Nedajte sa popliesť, ak sa Vám niekto snaží nahovoriť, že dôvodom Vašich neduhov a neúspechov je rasizmus, keď je to iba dôsledok životného štýlu, ktorý si dotyční sami zvolili. Je smutné, že čierna Amerika ako skupina je najmenej úspešnou zo všetkých etnických menšín tejto krajiny. Príčinou tejto smutnej skutočnosti nie je ani rasizmus ani otrokárstvo, ale to, že čierna Amerika ako etnická skupina nevynaložila dostatočné úsilie na zmenu tejto situácie. To musíte urobiť sami, nikto to nemôže za vás. Len sa pozrite na ostatné menšiny, na Talianov, Grékov, Poliakov, prisťahovalcov z východnej Európy a Ázie. Pozrite sa na Židov, ktorí tiež prešli obdobím, keď boli ako národ zotročení a po mnohé stáročia dis-kriminovaní. Všetky tieto menšiny sa sem prisťahovali iba s tým, čo si mohli priniesť v rukách, a prišli sem s jedným veľkým bremenom: nevedeli po Anglicky. A po rokoch sú všetky tieto menšiny úspešnejšie ako čierna Amerika. Nie len to. Tieto menšiny sú úspešnejšie ako vy bez tých všetkých vládou financovaných programov, ktoré boli na mieru šité, aby vám vyhovovali a aby vám pomohli dobehnúť ostatných. Tak teda nechoďte ku mne s prosíkom o zvláštne privilégia. Ja nie som „vašim“ Prezidentom. Som Prezidentom všet-kých Američanov. Nedopustím, aby ste boli diskriminovaní a postarám sa, aby ste mali všetky možnosti a práva ako každý iný, ale nečakajte výhody len preto, lebo ste čierni. Jediné privilégium, ktoré Vám pone-chám, je, že sa nebudem snažiť o zrušenie NAACP (Národne Združenie pre Pokrok Farebného Obyvateľ-stva- National Association for the Advancement of Colored People), a to napriek tomu, že žiadna iná etnická skupina nemá podobnú organizáciu. Len si predstavte, ako by ste sa cítili, keby si bieli chceli založiť podob-nú organizáciu. Miesto toho aby som sa usiloval o jej zrušenie, ponechám, aby čierna Amerika sama dospela k uzáveru, a dúfam, že sa tak stane čoskoro, že teraz keď čierni majú všetky práva, NAACP je ana-chronizmom a jej existencia je zbytočná a neopodstatnená. Keď sa čierna Amerika vzchopí a vyhrnie si ru-kávy tak, ako príslušníci každej inej etnickej skupiny, a uvedomí si, že s právami prichádza aj zodpo-vednosť, nikto nebude cítiť odpor k čiernym pre ich farbu kože. Ak sa vás čiernych niektorí bieli ešte stále stránia, to nie je pre farbu vašej pleti, ale pre kultúrne rozdiely, ktoré – nie sa čomu čudovať - bielym neimponujú: hrubé chovanie, nemiestna hlučnosť, bezohľadnosť, násilníctvo, rôzne druhy nezodpovedného životného štýlu, a zvyk viniť vždy niekoho alebo niečo iné pre vlastný neúspech. Obľúbenosti čiernych tiež veľmi nepomáha, ak sa prezentujú rapovou hudbou, pri čom slovo rap s hudbou nemá nič spoločného. Alebo módnymi výstrelkami, ako o 5 čísel väčšie, na zadku visiace nohavice, ktoré terminológiou z oblasti jedla a stravy možno prirovnať iba grcanici. Čo sa týchto vecí týka musím povedať, že zastávam názor Chris Rocka, ktorý sa raz v televízii veľmi výstižne vyjadril keď povedal, že má rád čiernych príslušníkov svojej rasy, ale nemá rád Negrov (Niggers). Dodal, že sa nemieni omlúvať za požitie tabu slova Nigger, lebo je tiež čierny. Cítim podobne ako Chris Rock a nečudujem sa, ak bieli, Ázijci alebo ktokoľvek iný neznáša čiernych, ktorí sa vôbec nesnažia prispôsobiť sa ostatnej civilizovanej Amerike, ale naopak snažia sa za každú cenu zvýrazniť, že sú iní svojim odporným a bezohľadným chovaním.
Okrem spomínaných podstatných zmien, ktoré sa chystám urobiť, je aj zopár menších, aj keď dôležitých problémov, ktorých sa mienim dotknúť.

Prvá vec, ktorú spravím po inaugurácii je, že odstránim z klopy svojho saka odznak americkej zástavy. Uro-bím tak preto, lebo si myslím, že svoje vlastenectvo môžem dokázať oveľa hmatateľnejším spôsobom. Média, ktoré si potrpia na takéto povrchnosti, ma takmer ukrižovali, keď som odznak nechcel nosiť pred voľbami. Ich predstavitelia buď nevedeli alebo im nevadilo, že prvý, čo zaviedol tento zvyk odznakom dokazovať ideologickú príslušnosť, bol Hitler v nacistickom Nemecku: každý musel nosiť na kabáte hakenkreuz, a tým ukázať svoju vernosť Führerovi. Usilovní žiaci Hitlera, diktátori v ZSSR, nacistov friško napodobnili a tam každý musel nosiť na kabáte červenú hviezdu alebo Leninovu bustu. Nemienim s týmto nezmyslom pokračovať. Rovnako nemienim vykrikovať „Kto nie je s nami, ide proti nám“, lebo viem, že život nie je taký jednoduchý ako toto heslo, a okrem toho toto heslo je odkopírované z plagátov na uliciach krajín Východnej Európy spred roku 1989.

Druhá téma, ktorou sa budem zaoberať, je trest smrti. Mnohí Američania sú za a mnohí proti trestu smrti, a trest smrti je predmetom mnohých tvrdých debát. Spôsob, akým mienim túto otázku riešiť, by mal uspokojiť každého, lebo vinníci ktorí čakajú na výkon trestu, budú potrestaní humánnejšie, ako by to urobil kat, a ob-čania ktorí žijú podľa zákona, budú chránení pred nenapraviteľnými zločincami. Naviac, ušetrí nám to kopu peňazí. Základnou povinnosťou vlády v civilizovanej spoločnosti je chrániť pokojných občanov a potrestať vinníkov. V prípade trestu smrti, živenie a stráženie tých, čo čakajú na vykonanie trestu, stojí nesmierne veľa. Ešte vyššie náklady sú spojené s tými, čo sú odsúdení na doživotie. Naviac, tí posledne menovaní sa v base majú príliš dobre, a preto skončíme s týmto hýčkaním nenapraviteľných kriminálnikov. Za týmto účelom navrhnem, aby odsúdenci na smrť a na doživotie boli prevezení, ženy a muži osobitne, na dva opustené ostrovy, ktoré patria USA. Ostrovy musia mať zdroj pitnej vody a musia byť schopné kultivácie, lebo to bude do smrti domovom každého trestanca, ktorý sa tam dostane. Na ostrove nebude žiaden dozor, obyvatelia nebudú mať žiaden kontakt s okolitým svetom, budú mať však bezmedzné možnosti začať si budovať novú primitívnu spoločnosť. Budú môcť robiť, čo sa im len zachce alebo čo budú považovať za potrebné, ale bez telefónu, televízie, cigaretových automatov, telocvične, organizovanej výmeny spodného prádla, nedeľného premietania filmov, knižnice, ústredného kúrenia, donášky stravy, a bez personálu, ktorému by sa mohli sťažovať, keď im bude strecha pretekať. Strecha, ktorú si najprv sami budú musieť postaviť. Na začiatku dostanú novousadlíci počiatočnú zásobu potravín, osiva a zopár nástrojov, čo im pomôže vyžiť do nasledovnej sezóny. Možno im dáme aj šachovú súpravu a „človeče“. Občas im zhodíme zopár pomôcok alebo proviant z prebytkov, o ktoré nikto v „normálnom“ svete nemá záujem. Nakoľko táto donáška bude na vopred neurčenom mieste, obyvatelia sa budú neustále musieť na ostrove pohybovať, aby im niečo neušlo, takže sa nebudú môcť sťažovať na nedostatok telocviku. Ak odmietnu spolupracovať a starať sa o seba, alebo rýchle skonzumujú všetko čo na začiatku dostanú, alebo sa navzájom pozabíjajú, to bude ich vec. O tom sa ani nedozvieme. Z hľadiska našej spoločnosti, akonáhle dorazia do svojho nového domova, prestanú existovať. O ich bezpečnosť pred ostatným svetom, a vice-versa, sa postará naše námorníctvo. Noví kadeti sa školia na otvorenom mori, a nie je dôvodom, prečo by sa táto výuka nemohla konať, že školiace lode budú krúžiť okolo týchto ostrovov, aby zabránili akémukoľvek zakázanému pohybu či už na ostrov alebo z ostrova. Zabijeme dve muchy jednou ranou. Kadeti budú trénovaní a odsúdenci budú strážení pri takmer nulových extra nákladoch. Naviac, kadeti budú veľmi spokojní, že robia niečo užitočné bez toho, aby museli vo vojne riskovať život. Len si predstavte, koľko peňazí ušetríme. Žiadne náklady na udržovanie vysoko chránených väzníc, včítane nákladov na pochytanie tých, ktorým sa podarí ujsť. Žiadne problémy s kritikou ostatných krajín, ktoré si myslia, že sú civilizovanejšie, lebo nepopravujú svojich recidívnych vrahov, a nikdy nebudeme musieť mať obavy, že popravíme niekoho nevinného.

Ďalšia vec, o ktorú sa postarám bude, že USA konečne prijme nielen na papieri ale aj v praktickom živote všade uznávaný a používaný metrický systém. Skutočnosť, že ešte stále používame libry, míle a Farenheity, keď aj konzervatívna Anglia sa prispôsobila ostatnému svetu, nie je nič iné než ukážka našej neopod-statnenej namyslenosti a pocitu nadradenosti.
Nemôžem vynechať ani pomýlenú politiku nášho Ministerstva zdravotníctva, ktoré úplne nesprávne upred-nostňuje financovanie výskumu, ktorý vedie k vyriešeniu problému AIDS, čo je ochorenie, ktorému sa veľ-mi ľahko dá predísť, či už u nás alebo v krajinách tretieho sveta. Na druhej strane, zdravotníctvo nedáva dosť prostriedkov na výskum rakovinových ochorení,
ktorých výskyt je oveľa ťažšie ovplyvniteľný životným štýlom občanov. Už sme prekonali obdobie, kedy sa HIV rozširoval infikovanými krvnými produktmi a infikovanou krvou pri transfúziách, a postarám sa, aby sa financovanie AIDS prestalo preferovať z čisto politických dôvodov.
Uvedomujem si, že k mojej kompetencii nepatrí diktovať jednotlivým štátom USA, ako majú mrhať finanč-nými prostriedkami. Postarám sa však, aby Federálna vláda bola dobrým príkladom a prestala plytvať pe-niazmi neproduktívnym spôsobom.
Jedno z takých opatrení bude, že prestaneme tlačiť oznámenia, inštrukcie a dotazníky v Španielčine alebo akomkoľvek inom jazyku ako v angličtine. Povinnosťou každého prisťahovalca do ktorejkoľvek krajiny je naučiť sa jazyk svojej novej vlasti. To isté platí aj v USA. Jazyk je jeden z dôležitých faktorov, ktoré nás spájajú a schopnosť komunikovať v angličtine pomáha prisťahovalcom na každej úrovni rýchlo sa integro-vať do pracovného procesu. Súčasná prax, ktorá sa snaží život novo prisťahovalcom uľahčiť bez znalosti angličtiny, je neproduktívna a napomáha balkanizácii Ameriky. Ak som proti tomu, aby sme vydávali spo-menuté publikácie v cudzích jazykoch, tým nechcem nútiť prisťahovalcov, aby zabudli na svoje tradície a ich pôvodnú etnicitu. Doma môže každý rozprávať akýmkoľvek jazykom, jesť akékoľvek etnické jedlo a uctievať akéhokoľvek boha alebo žiadneho, ale v USA budeme mať iba jeden úradný jazyk: angličtinu. Dú-fam, že jednotlivé štáty budú nasledovať príklad Federálnej vlády a prestanú mrhať prostriedkami na tlačenie formulárov, a inštruktážneho materiálu v cudzích jazykoch.

Záverom by som rád spomenul Martina Luthera Kinga, lebo on mal, a aj ja mám sen. Snívam o časoch, keď skutočnosť, že černocha zvolia do významnej funkcie, nebude senzáciou, a nebude sa to oslavovať ako víťazstvo rasy, ale ako víťazstvo najkvalifikovanejšieho kandidáta. Snívam o časoch, kedy zvolenie niekoho z menšinovej skupiny nebude komentované v médiách ako „ Je to prvý hispanik/černoch/žid/ázijčan alebo ktokoľvek iný v úrade takom alebo onakom, lebo príslušnosť k niektorej menšinovej skupine nebude zau-jímavé alebo dôležité. Snívam o časoch, kedy černoši nebudú hovoriť o iných černochoch ako o príslušní-koch „svojej rodiny“ lebo všetci Američania si budeme ako jedna rodina. Až vtedy budeme môcť povedať, že v Amerike na rase nezáleží. Bude to vtedy, keď do dôležitej verejnej funkcie zvolíme niekoho nie preto, lebo v podobnej funkcii nie je dosť príslušníkov určitej menšinovej skupiny alebo preto, lebo je to žena alebo osoba fyzicky postihnutá, ale preto, lebo zvolená osoba je najschopnejší kandidát na danú funkciu. Snívam o čase, kedy rozum zvíťazí nad politickou únosnosťou a všetci prijmeme za samozrejmé, že diverzita je dobrá vec ale kvalifikovanosť je ešte lepšia.

Vyzývam Vás k spolupráci, aby sa nám tento váš experiment vydaril, nech nám Boh pri tom pomáha.
Uživatelský avatar Člen Klubu přátel iGO
PLUS 1
Člen Klubu přátel iGO
 
Příspěvky: 352
Registrován: 04 zář 2008 06:48
Bydliště: Pezinok

Re: PF2009

Příspěvekod SvoDa v 09 úno 2009 21:16

Celkem zajímavé by bylo dát jsem hlasování, kdo to četl.
Já na to neměl sílu :(
Obrázek Nejprve hledejte odpověď zde, teprve pak položte dotaz v příslušném vlákně. Neptejte se hned někoho v soukromé zprávě, pomůžete tím i ostatním.
Uživatelský avatar Moderátor
SvoDa
Moderátor
 
Příspěvky: 11684
Registrován: 17 čer 2008 07:09
Bydliště: Olmik u Brna

Re: PF2009

Příspěvekod mahud v 09 úno 2009 21:17

Já jo, první a poslední větu. :twisted: :twisted:
MIO C520FT R02+3+9911+1018... iGo8 8.3.2.93112
Uživatelský avatar Člen Klubu přátel iGO
mahud
Člen Klubu přátel iGO
 
Příspěvky: 1101
Registrován: 02 črc 2008 14:46
Bydliště: Praha 4

Re: PF2009

Příspěvekod SvoDa v 09 úno 2009 21:20

Takhle se čtou dopisy třeba na radnici, že :?: :lol:
Obrázek Nejprve hledejte odpověď zde, teprve pak položte dotaz v příslušném vlákně. Neptejte se hned někoho v soukromé zprávě, pomůžete tím i ostatním.
Uživatelský avatar Moderátor
SvoDa
Moderátor
 
Příspěvky: 11684
Registrován: 17 čer 2008 07:09
Bydliště: Olmik u Brna

Re: PF2009

Příspěvekod amatér v 09 úno 2009 21:25

Jak na které, já většinu dopisů přeposílám rovnou do Košic. :D
Uživatelský avatar Moderátor
amatér
Moderátor
 
Příspěvky: 11177
Registrován: 02 črc 2008 08:54
Bydliště: Oleško (původně Wolešek)

Re: PF2009

Příspěvekod Ivo K v 10 úno 2009 07:28

Přečetl jsem jen nadpis a první větu.

Už aby jsme byli na třetí straně vlákna, nebo se mi pokazí kolečko na myši. Hrůza je to jenom "přerolovat".
To nám to PF2009 pěkně začíná.

Myslíte, že to četl aspoň Obama? :lol: :lol:
Uživatelský avatar Člen Klubu přátel iGO
Ivo K
Člen Klubu přátel iGO
 
Příspěvky: 5667
Registrován: 26 čer 2008 12:01
Bydliště: Brno u Olomóce - Městská část: Spojené státy Maloměřické(Majlont)

Re: PF2009

Příspěvekod vovi v 10 úno 2009 07:40

Ten to četl určitě - a nahlas. :lol: :lol:

Otázka je, jestli chápal, co říká.
vovi
Honor 50 (Android 13)
Uživatelský avatar Administrátor
vovi
Administrátor
 
Příspěvky: 7452
Registrován: 16 čer 2008 18:31
Bydliště: Praha 9 - Jahodnice

Re: PF2009

Příspěvekod Ivo K v 10 úno 2009 07:52

Já myslím, že to nečetl, nebo že by chodil taky na fórum entershop? Doví jakej má nick. Nebo to četl a není ještě zaregistrovanej. :lol: :lol:
Uživatelský avatar Člen Klubu přátel iGO
Ivo K
Člen Klubu přátel iGO
 
Příspěvky: 5667
Registrován: 26 čer 2008 12:01
Bydliště: Brno u Olomóce - Městská část: Spojené státy Maloměřické(Majlont)

PředchozíDalší

Zpět na Vítejte přátelé ;-)

Kdo je online

Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 14 návštevníků